Zrušiť priateľstvo

Autor: Stanislav Čačko | 26.7.2013 o 21:58 | Karma článku: 7,01 | Prečítané:  886x

Facebooková doba nás zasiahla. Jasné, že len tých ktorí sa nechali.  Veľmi ľahko môžete zistiť medzi kým to škrípe, kto sa na koho  hnevá, kto koho vyhľadáva, kto s kým „kávu mieša".  Z času na čas zistíte, že máte menej „priateľov" a občasne vás nejaký ten týpek o priateľstvo požiada. Komické situácie nastávajú pri reálnom stretnutí. Zrazu akoby nebolo o čom a okrem pozdravu si s dotyčnými nemáte čo povedať. Ešte stále ma udivuje ako technika dokáže zmeniť význam slova. Priateľstvo nabralo znenazdajky nejaký zvláštne iný, nový rozmer.  

 

Aj mne sa už občas stalo, že som si ľudí vymazal z „priateľov" na modrej sociálnej sieti. Buď boli príliš otravní a zahlcovali mi nástenku blbosťami alebo som bol z ich strany nejakým spôsobom osočovaný, repektíve boli falošní. To však neznamená, že sa im už nepozdravím  alebo, že s nimi nevychádzam. Jednoducho nepotrebujem ich vo svojom virtuálnom svete, no ja, narozdiel od niektorých osôb akosi odčleňujem skutočnú realitu od tej virtuálnej. Inými slovami, neberiem virtualitu tak vážne a problémy sa snažím riešiť skôr osobne, prinajhoršom telefonicky.

Raz sa to stalo aj mne. Teda dva razy. Bol som vymazaný zo zoznamu priateľov jedného rodinného príslušníka. To virtuálne by ma ani tak netrápilo, skôr to, že doposiaľ nepoznám dôvod. Keď som  sa s dotyčnou osobou stretol na jednej rodinnej akcii, snažil som sa dať veci do poriadku a zistiť príčinu. Osobne. Po vydiskutovaní mi opäť blikala žiadosť o pridanie priateľa. Stačilo tak málo. Porozprávať sa. Pochopiť. Pozrieť sa tomu druhému do očí a zistiť, že nejaká banalita netrápi len mňa, ale aj jeho, aj keď sa môže zdať akokoľvek silný, odmeraný a so všetkým vyrovnaný. Dlhý čas neprešiel a na zozname som nefiguroval opäť. Čo už...Neriešil som to. Nebudem predsa o generáciu starším ľuďom dookola vysvetľovať, že problémy si treba vydiskutovať zoči-voči. Lebo nič nie je také hrozné ako sa na prvý pohľad zdá. Nechal som to tak a nechávam to tak naďalej. Len ma niekedy zvykne trápiť, že moja snaha o nápravu vychádza nazmar. To, čo chcem je, aby sme všetci skúsili viac komunikovať jeden s druhým a menej jeden o druhom. Možno bude v tej skutočnej realite potom lepšie. Nám aj ostatným. A tú virtuálnu hoc nech aj porazí.

 

Možno si poviete, že čo nás do toho. No nič. Svoje blogy píšem viac menej pre seba. Nezvyknú mať nejakú vysokú mieru štylistiky a estetiky. Sú také, aký som ja a odzrkadľujú to, čo práve cítim.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

TV

Chcete cvičiť? Takto si zostavíte ten správny tréningový plán

Tréner Radovan Gergeľ radí, ako začať cvičiť.


Už ste čítali?